Closer

5. january 2015 at 2:40 | Marta |  Fiction
Takže práve som dokončila ďalší one shot. Je úplne iný, ako What do I mean to you. Je skôr o posadnutosti, zvádzaní, láske, zamilovanosti. Je neskoro večer tak sa nečudujte Smějící se.



Nenávidím okolo seba davy tlačiacich sa ľudí, to bolo jediné, čo ma v tejto chvíli napadalo. Hudba, ktorá bola príliš nahlas. Deti, ktoré sa snažili dostať cez ochranku dovnútra ma nútili len pretočiť očami. Sedieť pri bare a piť jeden drink minimálne hodinu bol plán premyslený do posledných detailov. Nechuť sa s niekým zabaviť ma nútila rozmýšľať nad tým prečo tu vlastne som.

Všetko, čo bolo v tej chvíli počuť, bol hlas. Jeho hlas, ktorý bol príliš blízko. Ten hlas, ktorý sa ma pýtal, čo si dám. Tie hnedé oči, ktoré sa na mňa usmievali kým sa jeho ruka nebezpečne približovala k tej mojej. Všetko sa dialo príliš rýchlo. Príliš rýchlo na to aby som to zastavila a príliš rýchlo na to aby som uvedomila, že to zastaviť nechcem. Keď som stála na parkete obklopená ľuďmi, no žiadneho z nich som si nevšímala. Cítila som jeho hruď pritisnutú ku mne zozadu, jeho ruky sa pomaly omotali okolo môjho pása. Držal ma pevne a pritom úplne zľahka. Používal príliš ťažké zbrane na to aby som mu dokázala odolať, jeho pery sa pomaly hýbali po mojom krku a moje oči sa automaticky zavreli, Bránila som sa byť taká zraniteľná, bránila som sa faktu, že ho nechám robiť si so mnou čo chce, bránila som sa priznať si, že on bol ten kto celú situáciu kontroloval, tak ako každý náš pohyb keď sme splynuli s davom a nechali sa viesť hudbou.
Mal to všetko perfektne premyslené, každý jeden pohyb a dotyk. Dotyk pod ktorým som sa chvela. Na perách sa mu pohrával jemný úsmev a bolo čím ďalej tým ťažšie nestratiť hlavu úplne, alebo som ju už stratila. Stratila som ju keď sa na mňa prvý krát pozrel, keď tam stál, v čiernej košeli pod ktorou sa mu krásne rysovala vypracovaná hruď. Stratila som ju keď vzal moju tvár do dlaní a pritisol svoje pery k mojim a pritom sa neprestával hýbať do rytmu hudby. Jeho jazyk sa bil s mojím a rukami si ma majetnícky pritláčal k svojmu rozhorúčenému telu. Stratila som ju keď som mu pomaly zašla rukou do vlasov aby som sa uistila, že je skutočný, že to nie je všetko len v mojej hlave. Chuť jeho pier, jeho horúci sladký dych na mojich perách keď si očami pýtal povolenie na viac.
Bolo ráno a zimné slnko mi svietilo rovno do tváre a jediné na čo som myslela bolo, prečo som tie hlúpe závesy nezatiahla už včera v noci. Krásny sen a v žiadnom prípade realita, nič také sa predsa stať nemohlo, bolo prvé, čo som si pomyslela, keď sa mi to všetko vrátilo. Ale on bol tam, vedľa mňa, ako keby tam patril. Ovládla som túžbu dotknúť sa ho, stačilo, že bol tam, navždy a tak blizko.

 

2 people judged this article.

Comments

1 Lamilka Lamilka | Web | 5. january 2015 at 9:02 | React

Také nemám ráda tlačenici v davu, ale kdyby to posvětilo účel, dostat se blíž tělesně k tomu vytouženému, tak to by bylo zas příjemné a určitě bych to zvládla :-)

2 Vivi Vivi | Web | 8. january 2015 at 1:26 | React

Krásne opísaný moment po ktorom tuzi veľa dievčat:)
Len som nepochopila, bol to sen teda cinie?:)
Napísala si to úžasne a hltala som každé slovo:)

3 M M | Web | 8. january 2015 at 19:57 | React

[2]: Ďakujem :) Ja som to písala s tým, že to sen nakoniec nebol. Ale vždy nechávam čítateľov nech si to rozhodnú sami pre seba. ;)

4 Elis Elis | Web | 9. january 2015 at 1:01 | React

Davy mě nelákají, jsem nerada jejich součástí... pokud nejsme v první brázdě nebo aspoň do páté řady, stejně se k vytouženému nedostaneme...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement